VOBECN DEKLARCIA LUDSKCH PRV
vod
Vo vedom e uznanie prirodzenej dstojnosti a rovnych a neodcudzite nch prv lenov udskej rodiny je zkladom slobody, spravodlivosti a mieru na svete,

e zneuznanie udskch prv a pohrdanie nimi viedlo k barbarskm inom, ktor uraj svedomie udstva, a e vybudovanie sveta, v ktorom udia, zbaven strachu a ndze, bud sa tei slobode prejavu a presvedenia, bolo vyhlsen za najvy cie udu,

e je nutn, aby sa udsk prva chrnily zkonom, ak nem by lovek donte uchli sa, ke vetko ostatn zlyhalo, k odboju proti tyranii a tlaku,

e je nutn podporova rozvoj priateskch vzahov medzi nrodmi, 

e ud Spojench nrodov zdoraznil v Charte znovu svoju vieru v zkladn udsk prva, v dostojnos a hodnotu udskej osobnosti, v rovnak prva muov a ien a e sa rozhodol podporova socilny pokrok a vytvori lepie ivotn podmienky za vaej slobody,

e lensk tty prevzaly zvazok zaisti v spoluprci s Organizciou Spojech nrodov veobecn uznvanie a zachovvanie udskch prv a zkladch slobod a

e rovnak chpanie tchto prv a slobod m nesmierny vznam pre dokonal splnenie tohto zvazku,

vyhlasuje

VALN SHROMADENIE

tto veobecn deklarciu udskch prv ako spolon cie pre vetky nrody a vetky tty, aby sa kad jednotlivec a kad orgn spolonosti, majc tto deklarciu stle na mysli, snail vyuovanm a vchovou rozri ctu k tmto prvam a slobodm a zaisti postupnmi opatreniami vntrottnmi i medzinrodnmi ich veobecn a inn uznvanie a zachovvanie ako medzi udom lenskch ttov samch, tak medzi udom zem , ktor s pod ich prvomocou.

lnok 1. 
Vetci udia sa rodia slobodn a sebe rovn , o sa tka ich dostojnosti a prv. S obdaren rozumom a maj navzjom jedna v bratskom duchu.

lnok 2. 
Kad m vetky prva a vetky slobody, vyhlen v tejto deklarcii, bez hociakho rozliovania najma pod a rasy, farby, pohlavia, jazyka, nboenstva, politickho alebo inho smania, nrodnostnho alebo socilnho povodu, majetku, rodu alebo inho postavenia

iaden rozdiel sa nebude robi na podklade politickho, prvnho alebo nedzinrodnho postavenia krajiny alebo zemia, ku ktormu osoba pr slu, i je to krajina alebo zemie nezvisl alebo pod poruenstvom, nesamosprvne alebo podroben hociakmu inmu obmedzeniu suverenity.

lnok 3. 
Kad m prvo na ivot, slobodu a osobn bezpenos.

lnok 4. 
Nikto sa nesmie dra v otroctve alebo v nevonctve: vetky formy otroctva a obchodu s otrokmi s zakzan.

lnok 5. 
Nikto nesmie by muen alebo podroben krutmu, neudskmu alebo poniujcemu zaobchdzaniu alebo trestu.

lnok 6. 
Kad m prvo, aby bola vade uznvan jeho prvna osobnos.

lnok 7. 
Vetci s si pred zkonom rovn a maj prvo na rovnak ochranu zkona bez hociakho rozliovania. Vetci maj prvo na rovnak ochranu proti hociakej diskrimincii, ktor poruuje tto deklarciu, a proti kadmu podncovaniu k takej diskrimincii.

lnok 8. 
Kad m prvo, aby mu prslun vntrottne sdy poskytly inn ochranu proti inom poruujcim zkladn prva, ktor s mu priznvan stavou alebo zkonom.

lnok 9. 
Nikto nesmie by svojvone zatknut, dran vo vazbe alebo vyhnan do vyhnanstva.

lnok 10. 
Kad m plne rovnak prvo, aby bol spravodlive a verejne vypout nezvislm a nestrannm sdom, ktor rozhoduje o jeho prvach a povinnostiach a o kadom trestnom obvinen, vznesenom proti nemu.

lnok 11. 
Kad, kto je obvinen z trestnho inu, povauje se za nevinnho, dokia nie je zkonnm postupom dokzan jeho vina vo verejnom pokraovan, pri ktorom mal zaisten vetky monosti obhajoby. 
Nikto nesmie by odsden pre in alebo opomenutia, ktor v ase, ked' boly spchan, neboly trestn poda ttnho alebo medzinrodnho prva. Rovnako nesmie by uloen a trest ne trest, ktor mohol by uloen v ase, ke trestn in bol spchan. 
lnok 12. 
Nikto nesmie by vystaven svojvonmu zasahovaniu do skromnho ivota, rodiny, domova alebo korepondencie, ani tokom na svoju es a poves. Kad m prvo na zkonn ochranu proti takmto zsahom alebo tokom.

lnok 13. 
(1) Kad m prvo vone sa pohybova a slobodne si zvoli bydlisko v tom - ktorom tte. 
(2) Kad m prvo opusti hociktor krajinu, i svoju vlastn, a vrti sa do svojej krajiny. 
lnok 14. 
Kad m prvo vyhada si pred prenasledovanm toite v inch krajinch a pova tam azyl. 
Toto prvo nemono uplatova v prpade sthania na ozaj odvodnenho nepolitickmi zloinmi alebo inmi, ktor s v rozpore s cieami a zsadami Spojench nrodov. 
lnok 15. 
Kad m prvo na ttnu prslunos. 
Nikto nesmie by svojvone zbaven svojej ttnej prslunosti, ani prva svoju ttnu prslunos zmieni. 
lnok 16. 
Mui a eny, ak dosiahli plnoletos, maj prvo bez hociakho obmedzenia z dvodov rasovej, nrodnostei alebo nboenskej prslunosti uzavrie manelstvo a zaloi rodinu. o sa manelstva tka, maj poas jeho trvania i pri jeho rozlen rovnak prva. 
Manelstv mu by uzavren len so slobodnm a plnm shlasom nastvajcich manelov. 
Rodina je prirodzenou a zkladnou jednotkou spolonosti a m nrok na ochranu so strany spolonosti ttu. 
lnok 17. 
Kad m prvo vlastni majetok ako sm, tak spolu s inmi. 
Nikto nesmie by svojvone zbaven svojho majetku. 
lnok 18. 
Kad m prvo na slobodu myslenia, svedomia a nboenstva; toto prvo obsahuje aj vonos zmeni nboenstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavova svoje nboenstvo alebo vieru, sm alebo spolene s inmi, i u verejne alebo skromne, vyuovanm, vykonvanm nboenskch konov, bohoslubou a zachovvanm obradov.

lnok 19. 
Kad m prvo na slobodu presvedenia a prejavu: toto prvo nepripa, aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedenie a zahruje prvo vyhadva, prijma a rozirova informcie a mylienky hociakmi prostriedkami a bez ohadu na hranice.

lnok 20. 
Kadmu je zaruen sloboda pokojnho shromaovania a sdruovania sa. 
Nikto nesmie by nten, aby bol lenom nejakho sdruenia. 
lnok 21. 
Kad m prvo, aby sa astnil na vlde svojej krajiny bu priamo, alebo prostrednctvom slobodne volench zstupcov. 
Kad m prvo vstpi za rovnakch podmienok do verejnch sluieb svojej krajiny. 
Va udu m by zkladom vldnej moci: tto va mus by vyjadren sprvne prevdzanmi vobami, ktor sa maj kona v pravidelnch obdobiach na zklade veobecnho a rovnho hlasovacieho prva tajnm hlasovanm alebo rovnocennm postupom, ktor zabezpeuje slobodu hlasovania. 
lnok 22. 
Kad lovek m ako len spolonosti prvo na socilne zabezpeenie a nrok, aby mu boly nrodnm silm i medzinrodnou sinnosou a v slade s organizciou a prostriedkami prslunho ttu zaisten hospodrske, socilne a kultrne prva, potrebn k jeho dstojnosti a k slobodnmu rozvoju jeho osobnosti.

lnok 23. 
Kad m prvo na prcu, na slobodn vobu zamestnania, na spravodliv a uspokojiv pracovn podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. 
Kad, bez hociakho rozliovania, m nrok na rovnak plat za rovnak prcu. 
Kad pracujci m prvo na spravodliv a dostaujcu odmenu, ktor by zaisovala jemu sammu a jeho rodine ivobytie odpovedajce udskej dstojnosti, a ktor by bola doplnen, keby toho bolo treba, inmi prostriedkami socilnej ochrany. 
Kad m prvo na ochranu svojich zujmov zaklada s inmi odborov organizcie a pristupova k nm. 
lnok 24. 
Kad m prvo na odpoinok a na zotavenie, zvl᚝ aj na rozumn vymedzenie pracovnch hodn a na pravideln platen dovolenku.

lnok 25. 
Kad m prvo na tak ivotn rove, ktor me zaisti jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, potajc v to menovite vivu, atenie, bvanie a lekrske oetrovanie, ako aj potrebn socilne opatrenia: m prvo na zabezpeenie v nezamestnanosti, v nemoci, pri neschopnosti k prci, pri ovdoven, v starobe alebo v inch prpadoch straty zrobkovch monost, ktor nastan za okolnost nezvislch ne jeho vli. 
Materstvo a detstvo maj nrok na zvltnu strarostlivos a pomoc. Vetky deti, i manelsk alebo nemanelsk, povaj rovnak socilnu ochranu. 
lnok 26. 
Kad m prvo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatn aspo v zaiatonch a zkladnch stupoch. Zkladn vzdelanie je povinn. Technick a odborn vzdelanie nech je veobecne prstupn a vyie vzdelanie m by rovnako prstupn kadmu poda jeho schopnost. 
Vzdelanie m smerova k plnmu rozvoju udskej osobnosti a k posilneniu cty k udskm prvam a zkladnm slobodm. M napomha k vzjomnmu porozumeniu, snanlivosti a priatestvu medzi vetkmi nrodmi a vetkmi rasovmi i nboenskmi skupinami, ako aj k rozvoju innosti Spojench nrodov pre zachovanie mieru. 
Rodiia maj prednostn prvo voli druh vzdelania pre svoje deti. 
lnok 27. 
Kad m prvo slobodne sa astni na kultrnom ivote spolonosti, uva plodov umenia a astni sa na vedeckom pokroku a jeho vakoch. 
Kad m prvo na ochranu morlnych a materilnych zujmov, ktor vyplvaj z jeho vedeckej, literrnej alebo umeleckej tvorby. 
lnok 28. 
Kad m prvo na to, aby vldol tak socilny a medzinrodn poriadok, v ktorom by prva a slobody vyhlsen v tejto deklarcii boly plne uplatnen.

lnok 29. 
Kad m povinnos voi spolonosti: jedine v nej me slobodne a plne rozvin svoju osobnos. 
Vo vkone svojich prv a v uvan svojich slobd je kad podroben iba takm obmedzeniam, ktor stanov zkon a ktor slia vhradne k zabezpeeniu nleitho, uznvania a zachovvania prv a slobd inch, ako aj k uspokojeniu spravodlivch poiadaviek mravnosti, verejnho poriadku a obecnho blaha v demokratiskej spolonosti. 
Vkon tchto prv a slobod nesmie by v iadnom prpade v rozpore s cieami a zsadami Spojench nrodov. 
lnok 30. 
V tejto deklarcii ni sa nesmie vyklada tak, aby oprvo