Deklarasyon linivsl Dwa Moun
Jou ki te 10 desanm 1948, Asanble Jeneral Nasyonzini te vote epi pwoklame Deklarasyon linivsl sou Dwa Moun ki andedan ti liv sa a. Apre li fini f gwo js moun pa ka bliye sa a, Asanble Jeneral la te rekmande tout peyi ki manm Nasyonzini yo, pou yo pibliye Deklarasyon an epi f tout mwayen posib pou simaye li afiche li toupatou, f moun li ak f kmante sou deklarasyon an, sitou nan lekl ak lt lokal kote yo f edikasyon moun, klkeswa sitiyasyon politik peyi yo oswa teritwa yo.
Entwodiksyon
L nou sonje ke desizyon rekont val chak moun genyen nan li menm-menm km moun, desizyon rekont tout moun gen menm dwa egalego, dwa psonn pa ka wete nan men yo, desizyon sa a se veritab baz libte, veritab baz lajistis ak lap sou t a.
L nou sonje ke inyorans ak mepri dwa moun, konn lakz divs move zak sovaj, zak ki revolte konsyans mezi moun sou t a, san nou pa bliye ke, pi gwo espwa nou km moun, ske yon jou va rive l chak kretyen-vivan va gen libte lapawl, libte pou li gen konviksyon psonel li, yon jou l tout moun va santi yo debarase ak laprz ak lamiz sou t a.
L nou sonje nesesite pou gen yon seri rgleman ki pou pwoteje dwa moun sou t a, dekwa pou lzm pa toujou santi yo oblije pran lzam pou delivre tt yo anba chf k ap kraze brize ak moun k ap f abi.
L nou sonje nesesite pou nou ankouraje tout nasyon tabli relasyon bon zanmitay antre yo.
L nou sonje ke nan batist Nasyonzini an menm, pp peyi manm yo te retounen deklare ank, ke yo gen lafwa nan dwa fondalnatal chak moun, lafwa nan diyite ak val chak kretyen-vivan, lafwa nan dwa egalego pou ni fanm, ni gason.
L nou sonje ke tout peyi sa yo te pran pozisyon anfav pwogr sosyal sou t a, epi yo te pran desizyon pou f tout moun sou t a jwenn plis libte ak pi bon kondisyon pou yo viv.
L nou sonje ke peyi manm yo te pran angajman, pou yo kole tt ak Nasyonzini, pou f respekte dwa moun ak libte ki endispansab yo, toutbon vre, toupatou sou t a.
L nou sonje jan li enptan pou tout moun sti dak sou sa dwa ak libte sa yo vle di, pou yo ka asepte angajman sa a nan tout sans li.
Asanble Jeneral la pwoklarme:
Deklarasyon Dwa Moun sa a ft pou svi tankou pi gwo espwa pou tout moun, nan tout nasyon sou t a. Y ap eseye realize li, yon fason, dekwa pou tout kretyen-vivan, tout enstitisyon ki f pati lasosyete, ka pran Deklarasyon sa a km gid, nan ef y ap f, pou yo svi ak edikasyon km mwayen pou f respekte dwa ak libte ki nan Deklarasyon sa a; nan ef y ap f pou yo tabli bon jan rgleman, pou soutni Deklarasyon sa a, ni lakay yo ni lt kote. Rgleman sa yo sipoze ranfse, f rekont epi f aplike dwa ak libte ki nan Deklarasyon sa a, nan mitan popilasyon tout peyi manm Nasyonzini yo dab epi nan mitan popilasyon tout teritwa ki sou kmannman yo.
Atik 1
Tout moun sou t a ft tou lib. Tout gen menm val (nan je lasosyete), tout moun gen menm dwa devan Lalwa. Tout moun ft ak yon bonsans, tout ft ak yon konsyans epi youn ft pou trete lt tankou fr ak s.
Atik 2
Chak grenn moun sou t a ft pou kapab benefisye libte ak dwa ki pwoklame nan Deklarasyon sila a, san okenn diferans, tankou diferans ki baze sou ras, sou koul po, sou si se fanm oswa si se gason. Pa ft pou gen okenn diferans ki baze ni sou lang, ni sou relijyon, ni sou opinyon politik oswa lt fason sten moun panse; ni pa dwe gen diferans ki baze sou nasyonalite moun, klas sosyal yo, richs yo, nan ki kondisyon paran yo te f yo; ni sou okenn lt rezonman nan jan sa a.
Pa ft pou gen okenn diferans non plis, ki gen rap ni ak sitiasyon politik, ni ak kalite rap relasyon diplomatik ki egziste ant peyi kote moun nan ye a ak peyi kote moun nan sti a, kit se yon peyi oswa yon tritwa endepandan, kit li anba drapo yon lt peyi, ki li gran moun lakay li, oswa t a gen kk rgleman ki limite pouvwa peyi sila a pou li pran desizyon poukont li.
Atik 3
Se dwa chak moun pou li chache mwayen pou konsve lavi li, konsve libte li epi pwoteje tt li.
Atik 4 
Psonn pa gen dwa f okenn moun tounen esklav ni fse okenn moun f yon travay. Pa ft pou gen ni esklavaj, ni koms esklav, klkeswa jan y ap ft la.
Atik 5
Yo pa gen dwa bat okenn moun, ni f li pase miz, ni f li sibi lt kalite soufrans pou f li pdi kontwl li oswa f li sispann konsidere tt li kom moun, f li tounen zonbi.
Atik 6
Chak moun gen yon seri dwa Lalwa ba li. Dwa sila yo ft pou respekte toupatou sou t a.
Atik 7
Tout moun egalego devan Lalwa. Lalwa ft pou bay tout moun menm pwoteksyon, san distenksyon. Lalwa ft pou pwoteje tout moun menm jan, kont tout prejije ke deklarasyon sa a pa dak ak yo epi tout pwovokasyon ki ka kreye kalite prejije sa yo tou.
Atik 8 
Se dwa tout moun pou otorite lajistis nan peyi kote y ap viv la, ba yo bon jan konkou pou anpeche yo viktim move zak ki dozado ak dwa Konstitisyon oswa Lalwa peyi a ba yo eke Dwa sa yo pesonn pa sipoze wete nan men yo.
Atik 9
Yo pa gen dwa rete konsa pou yo arete yon moun, ni pou yo fmen li nan prizon ni pou yo ekzile li san kz.
Atik 10
Se dwa chak moun ki part devan lajistis, pou yo tande kz li menm jan ak pa tout lt moun. Kz chak moun ft pou jije kl, san paspouki, devan yon tribinal ki pa nan patipri. Se tribinal sa a ki pou f jijman sou dwa ak responsablite moun nan. Se tribinal la tou ki pou deside si lalwa rekont te gen ase kz pou yo mennen moun nan devan lajistis.
Atik 11
1. Nenpt ki moun yo ta akize pou move zak, yo dwe konsidere moun nan inosan, jiskaske Lalwa vini rekont li km koupab; oubyen apre yo fin tande kz la nan yon tribinal piblik. Tribinal sa a dwe bay moun nan tout mwayen pou li defann tt li. 
2. Yo pa ft pou kondane okenn moun poutt li te aji yon fason ki pa bon si, l moun nan t ap aji a pat ko gen okenn Lwa nan peyi a, ni okenn Lwa entnasyonal ki te ko deklare moun nan pa gen dwa aji fason sa a. Menm jan an tou, yo pa gen dwa bay okenn moun yon kondanasyon ki pi gwo pase sa Lalwa te fikse pou move zak la, l moun nan t ap komt li a. 
Atik 12
Psonn pa ft pou fouye nan lavi prive okenn lt moun, nan zaf fanmi li, ni nan sa k ap pase andedan lakay li. Psonn pa gen dwa fouye nan lt yon lt moun ekri oswa lt li resevwa, ni f anyen ki ka dezonore moun nan oswa f li pdi repitasyon li. Chak moun gen dwa pou Lalwa ba li pwoteksyon kont zak fouyapt ak medizan-malpalan sa yo.
Atik 13
1. Chak moun gen dwa pou li sikile lib epi pou li chwazi ki b li vle abite nan peyi kote li'ap viv la. 
2. Nenpt ki moun ft pou gen dwa pati kite nenpt ki peyi, menm si se peyi pa li. Se dwa moun nan pou li retounen nan peyi li l lide li di li. 
Atik 14
1. L gen psekisyon, tout moun gen dwa chache refij nan anbasad oswa teritwa yon lt peyi. Se dwa tout moun pou yo benefisye pwoteksyon sa a. 
2. Dwa sa a pa valab si y'ap pouswiv moun nan pou yon krim Lalwa kondane, oswa pou kk ajisman ki pa ale nan menm sans ak entansyon epi ak prensip Nasyonzini yo. 
Atik 15
1. Se dwa chak kretyen-vivan pou li gen yon nasyonalite. 
2. Psonn pa ka wete nasyonalite yon moun nan men li, ni retire dwa moun nan pou li chanje nasyonalite li. 
Atik 16
1. Depi yon gason ak yon fi maj, klkeswa ras yo nasyonalite yo oswa relijyon yo, yo gen dwa marye epi fonde yon fanmi. De moun sa yo toujou egalego tout tan yo ansanm epi menm l y ap kite. 
2. Maryaj la pa sa ft san se pa ak lib konsantman 2 moun ki pral marye yo. 
3. Maryaj se asosiyasyon ki pi konsekan nan je lasosyete. Li ft pou benefisye pwoteksyon lasosyete ak leta. 
Atik 17
1. Se dwa chak moun pou li genyen yon byen, swa poukont li swa nan tt ansanm ak lt moun. 
2. Psonn pa ka rete konsa pou li deside wete byen yon moun nan men li. 
Atik 18
Se dwa chak moun pou li gen fason panse pa li, konviksyon ak relijyon lide li di li. Ak dwa sa a, chak moun sipoze lib chanje relijyon jan li vle, ak konviksyon li tou. Chak moun sanse lib f antrenman, f pratik, f svis ak seremoni pou manifeste relijyon oswa kwayans li. Li sanse lib f tout bagay sa yo, swa poukont li swa nan yon gwoup, kit se devan tout piblik la, kit se yon kote apa.
Atik 19
Se dwa chak moun pou li gen fason panse pa li. Epi pou li gen dwa lapawl. Sa vle di tou, dwa pou pesonn pa ba li pwoblm poutt jan li panse, epi li ka svi ak nenpt kalite mwayen pou li mache chache, swa asepte, swa resevwa enfmasyon epi simaye yo trib-bab, ak tout kalite lide.
Atik 20
1. Tout moun lib f reyinyon epi pran pa nan asosiyasyon san zam. 
2. Yo pa gen dvva oblije psonn vini manm okenn asosiyasyon . 
Atik 21
1. Tout moun gen dwa patisipe nan direksyon zaf piblik peyi li. Gen 2 fason moun nan ka patisipe: swa li chache antre li menm-menm nan yon administrasyon Leta; swa li pran pa nan yon eleksyon lib, pou chwazi moun ki pou dirije onon li. 
2. Tout moun gen dwa chache yon djb epi jwenn nan Leta san parenn, ni piston. 
3. Se sou volonte pp tout pouvwa ak otorite piblik repoze. Volonte sa a ft pou manifeste nan eleksyon ont, ki ta dwe ft nan yon dat fiks, kote chak sitwayen gen libte vote nan sans li vle. Volonte pp la gen dwa manifeste tou nan nenpt lt demach ki sanble ak eleksyon, kote chak sitwayen lib f chwa ki nan gou li 
Atik 22
Se dwa chak moun, km manm nan sosyete a, pou Leta ba li garanti sekirite sosyal, sa vle di, mwayen pou li satisf tout bezwen ekonomik, sosyal ak kiltirl ki endispansab pou li pa pdi diyite li km moun epi pou devlope psonalite li alz. Demach pou jwenn sekirite sosyal sa a gen dwa ft avk konkou ajans ki tabli nan yon peyi oswa avk konkou kk ajans entnasyonal, selon fm ganizasyon ak resous chak peyi.
Atik 23
1. Chak moun gen dwa travay, dwa pou li deside ki travay li vle f o li pa vle f. Se dwa li pou li travay nan bon kondisyon ki pa kont enter li epi ki pwoteje li. 
2. Se dwa tout moun ki f menm kalite ak menm kantite travay, pou yo touche menm sal, san paspouki. 
3. Se dwa chak moun k ap travay pou li touche sal ki koresponn ak travay li ap f a. Li ft pou touche dekwa pou li menm ak tout fanmi li ka mennen yon vi respektab. Chak fwa gen po